Maron sa narodil 27. februára 2009 spolu so svojimi ôsmimi súrodencami v malej dedinke Štítná nad Vláří na Morave. Obaja rodičia sú poľovne vedení, majú absolvované lovecké skúšky. Bohužiaľ nie sú uchovnení a preto Maron preukaz o pôvode nemá. Je to však seter "se vším všudy" a napriek slabšiemu osrsteniu celkom exteriérovo vydarený a našťastie zdravý predstaviteľ plemena s poľovnými vlohami.

 

Maron mi s "eleganciou angličana" každý deň dokazuje, že svet je krásny a preto si ho treba užiť naplno. Presvedčil ma, že aj daždivý, zablatený deň môže byť bohovská sranda. Naučil ma väčšej úprimnosti, pretože psy neklamú, nepoznajú faloš a pretvárku. Naučil ma lepšej trpezlivosti a dôslednosti ale nešetril ani na previerke môjho nervového systému :D Miluje všetkých ľudí, aj keď niektorých svojimi cnosťami a charakterom v mnohom prevyšuje...

 

Volám sa Simona Mikulášová a pochádzam z nádherného stredoslovenského kraja - Liptova. Odjakživa som milovala kone a psov, myslím, že  do svojich ôsmych rokov som doma štekajúc lozila po štyroch a ešte v trinástich si spomínam, že som sa tajne hrávala na koňa, napr. cestou do obchodu som si "vduchu" zaerdžala či zacupitala v pokluse... (viete si predstaviť tú radosť keď som dostala nové lakovky - na chodníku mali nádherný klopkajúci zvuk, ktorý vo mne dotváral ten sladký pocit, že som ozajstný kôň!). Na moje siedme narodeniny som dostala ten najkrajší darček, aký si môže dieťa ako ja priať. Čierna kokeršpanielka Džani mi bola priateľkou celých 9 rokov jej života. Po nej nastalo veľké prázdno. Prázdno v duši, ktoré pozná každý človek, ktorý pochová svojho prvého psieho priateľa...

 

O tri roky neskôr prišiel pes, ktorý mi skutočne zmenil život. Marona som si vybojovala a vyplakala, pretože moja rodina bola absolutne proti. Sama neviem, čo ma k tomu hnalo, ale musela som cítiť, že sme si súdení, že k sebe patríme a že v knihe života sme sa ocitli v rovnakom riadku...

 

Už od šteniatka sme pracovali na výchove a socializácií, od 1. roku sme navštevovali cvičák u Jirka Vyhnala, kde sme prvý krát okúsili, ako chutí nádherný psí šport - agility a od apríla 2011 sme sa stali oficiálnymi členmi Liptovského agility klubu.

 

S Maronom vedieme aktívny život. Okrem agility tréningov si radi zájdeme do prírody, na túry, na bicykel, beháme, hráme sa, pre radosť si cvičíme nejaké tie triky či dogdancingové prvky, zahádžeme si frisbee a keďže je to seter, rada mu doprajem aj nespútanú voľnosť behu po poliach, lúkach či lesoch, ktorú tak potrebuje a užíva si ju plnými dúškami.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Touto cestou by som sa chcela za všetko poďakovať týmto ľuďom!

(Oni vedia za čo :)

 

 

S. Šindlerovi

Miňovi Sedlákovi

Mojim rodičom, starkej a vlastne celej rodine

Môjmu Jurkovi

Ľubke a Edkovi Zaťkovcom

Zuzke a Milanovi Matejkovcom, celému LAKu a naším psím i ľudským kamošom

 

♥♥♥